Works & Projects

Túto sobotu a nedeľu uvediem experimentálnu audio-vizuálnu performance BORDERLINES na Bielej Noci v Košiciach! Vzdušná akrobacia ale v inom scénickom prevedení.

Prídite sa pozrieť pred budovu Košického samosprávneho kraja na Námestí maratónu mieru ???? Site-specific tanec vo verejnom priestore, s aktuálnom tématikou a symbolikou, pretkaný mojou krehkosťou..

Sobota 11.okt.: 20:00, 21:00, 22:00
Nedeľa 12.okt.: 20:00, 21:00

Trvanie: 20min.

⋮ Ariadna Vendelová ╲ BORDERLINES ⋮

Telo akrobatky, suspendované na napnutých lanách, hľadá svoje miesto vo svete ~ pod vplyvom tiaže Zeme, pod ťarchou osobných aj kolektívnych identít, vtkané do pavučiny spoločenského a kultúrneho vedomia. Performance zasadená do verejného priestoru a budovy verejnej inštitúcie skúma obrazy línií ako symboly hraníc, ktoré nás ako styčné body celkov spájajú. Zároveň ich súčasná spoločensko-politická polykríza čoraz viac vyostruje a tým v nás eskaluje pocit oddelenosti. Multižánrovosť a abstraktné poňatie diela podnecujú diváctvo k vlastnému vnímaniu a interpretácii pohybovej a vizuálnej symboliky. ????

✶ réžia, choreografia, performance ~ Ariadna Vendelová
✶ dramaturgia ~ Katarína Sobinkovičová
✶ autor mixu ~ Denes Toth
✶ light design a scénografia ~ BN Label

Ariadna Vendelova(SK) je vzdušná akrobatka, performerka a lektorka z Košic. V rámci platformy Ariadnina Niť sa venuje projektom v oblasti pohybového umenia, jogy, kultúry a komunity. Jej tvorba má od klasických foriem nového cirkusu a divadelných predstavení presah k site-specific a experimentálnym počinom so silne osobnou, environmentálnou alebo abstraktnou tematikou.

#bielanoc #bielanoc25 #kosice

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Za spoluprácu ďakujeme Košický samosprávny kraj.

An unnatural state, to be alone.

Setting in motion a catatonic, primordial survival mode, a paralysis of doing and non-doing.
The gentle struggle of alternating ideas of self, of resisting and succumbing.
There is something unwilling about it, where our responsibilities are both ostracising and stigmatising.

In this oscillation the dysmorphic body collapses,
and we emerge into the burden of everyday tasks and roles,
the rituals of daily existence.
The battle to stay upright. The battle to sustain ourselves.

But the body is heavy.

Too much noise to be calm.
Too much solitude to be happy.

Is life just a few decades of dying
or an unbecoming,
a rebirth into stillness
coupled with love.